Čo chceme?

V posledných týždňoch vyvolali dve cesty našich čelných predstaviteľov do Moskvy veľký, dokonca medzinárodný rozruch. Premiér Robert Fico o téme a výsledkoch svojho stretnutia s Vladimírom Putinom nezverejnil nič, teda musím túto návštevu kritizovať. Parlamentná cesta do Moskvy v zložení podpredseda parlamentu Andrej Danko (SNS), podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (SMER), a poslanci Marián Kéry (SMER), Ján Maždút (SMER), Richard Glück (SMER) a Adam Lučanský (SNS) však nejaké informácie priniesla – a v tom vidím aspoň čiastočné pozitívum tejto cesty.

Prečo to takto vidím? Rusko som ešte pred rokom 2014 navštívil 12-15 krát – priznávam, z pracovných dôvodov. Nebola to len Moskva a Petrohrad, navštívil som aj menšie mestá a vidiek. Viem veľmi dobre, ako to v Rusku vyzerá a nepotrebujem, aby mi o tom niekto rozprával. Nechodil som do Ruska rád, necítil som sa tam ani dobre, ani bezpečne. Nech sa tam každý ide pozrieť a získa vlastnú skúsenosť. Na Slovensku žije ale množstvo ľudí, dokonca absolútna drvivá väčšina, ktorá tam nikdy nebola. Časť týchto ľudí Rusko odsudzuje (či už na základe pochopiteľnej averzie spôsobenej obdobím od roku 1948, ale najmä od čias okupácie v rokoch 1968-1989, teda 21 rokov), alebo na základe informácií, ktoré o Rusku majú. Druhá časť slovenskej populácie Rusko velebí, aké je úžasné, aj keď tam nikdy nebola. Dovolím si tvrdiť, že väčšina tej druhej skupiny, teda skupiny, ktorá Rusko velebí, patrí do voličskej základne SMERu, SNS, Republiky a pod.

Toto je dôvod, prečo som presvedčený, že parlamentná misia do Moskvy mala aj svoje pozitíva. Práve tejto skupine totiž predstavitelia strán, ktorým títo ľudia veria a dôverujú, povedala, ako to v Moskve vyzerá a títo ľudia sa môžu teraz rozhodnúť, či je Rusko také skvelé. Odporučil by som každému obdivovateľovi Ruska, aby ho navštívil a presvedčil sa sám! Škoda, že parlamentná delegácia nenavštívila aj iné mestá, ako napr. Krasnodar, Perm, Nižnyj Novgorod, Novorossijsk, Chabarovsk a pod. Prípadne malé mestečká a dediny stačí v okruhu 100 km od Moskvy (to je vzdialenosť ako Nitra od Bratislavy…), kde nie sú ani asfaltové cesty, ani kanalizácia, ani zavedený plyn. Ale vrátim sa ku parlamentnej delegácií a informáciám, ktoré priniesla (nebudem teraz rozoberať, ktorý člen čo konkrétne povedal – to je jednoduché si dohľadať):

• „Boľšoj teátr je úžasný.“ Nikto nespochybňuje, že baletný súbor Boľšovo teatra je svetová špička. Len mi príde komické, že sa hodnoteniu úrovne baletného súboru venujú také kultúrne sa správajúce elity a odborné kapacity na kultúru a najmä balet ako Andrej Danko a Richard Glück. Pomlčím o sedení v Boľšom teatri – drevené stoličky… A pomlčím aj o ďalšej veci, a síce, že na predstavenie tohto súboru sa bežný Rus nemá šancu dostať…

• Od Andreja Danka sme sa dozvedeli, že je prekvapený, že po Moskve jazdia autá. Teda čínske, ale aj západné autá. Áno, jazdia. Jazdili tam už pred desiatimi rokmi a bolo ich veľmi veľa. Tieto autá predsa nikto nezlikvidoval. Mňa ale zarazil obdiv, s akým Andrej Danko skonštatoval, že po Moskve jazdia autá… Úžasné mesto, 15 miliónov obyvateľov, a majú tam autá… Asi to pán Danko nečakal a očakával, že tam budú ešte jazdiť konské povozy…

• Zaujímavo vyznela aj veta (neviem, ktorý z členov delegácie ju povedal): „Bol som v Dubaji, Abú Dhabí, New Yorku – ale také skvelé mesto ako Moskvu som ešte nevidel. To je úplná jednička, najlepšie mesto na svete.“ A Richard Glück to doplnil vetou, že tam majú dokonca aj toaletný papier!!! Veď to je úžasné, ak tento argument nepresvedčí ľudí, že Moskva je ten povestný raj na Zemi, tak potom už neviem. Veď si to predstavte, 15 miliónové hlavné mesto najväčšieho štátu na svete a v 21. storočí tam už dokonca majú aj toaletný papier! WAU!!! Tu už je čo zvažovať, či sa do takého skvelého mesta nepresťahovať…

• Andrej Danko sa vyjadril, že taký výber syrov ako v obchode v Moskve ešte nikdy nevidel. Ďalší dôvod sa presťahovať do Moskvy – len či tie syry aj ochutnal… A či sa bol pozrieť aj na výber syrov vo vyššie spomenutých mestečkách 80 km od Moskvy, a nie len v luxusnom obchodnom nákupnom centre, kde si obyčajný moskovčan nedovolí ani vstúpiť (ak tam náhodou nepracuje). Úprimne, mne úplne stačí výber zo 40 rôznych syrov v obchodných reťazcoch na Slovensku.

• Nadá mi sa nevyjadriť aj k tvrdeniu, že „v Rusku naďalej obchodujú aj Nemci, Francúzi, Američania…“. Áno, toto môžem potvrdiť. Stále tam nejakí sú. Je ich však mizivé percento v porovnaní spred roku 2014. Všade na svete sú ľudia a firmy, ktoré sa neriadia morálkou a chcú na každej situácii zarobiť. Aby tovary západných firiem boli na trhu v Rusku, dostávajú sa tam za premrštené ceny, ktoré si môže dovoliť len veľmi úzka a čoraz užšia skupina ľudí v Moskve a Petrohrade. A tovar tam netečie bežnou cestou, ale pokútne okľukou cez Azerbajdžan, Kazachstan a iné krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Viem z osobných skúseností, že ruské firmy sa veľmi aktívne snažia dostať k západnému tovaru tak, že ich oficiálne na Západe kupujú firmy z uvedených krajín a tie ich ďalej predávajú predražene do Ruska. Ale viem aj to, že drvivá väčšina západných firiem, či už je to zo Spojených štátov, Austrálie, Nového Zélandu, Japonska, a samozrejme aj z Európy, toto konanie odmieta z etických dôvodov a svoj tovar do týchto krajín nedodáva, lebo vedia, že by skončil v Rusku. Mohli by to robiť, lebo tieto krajiny nepodliehajú embargu, ale nerobia to z etických dôvodov.

Odporúčam obdivovateľom Ruska, aby sa zamysleli nad obsahom toho, čo im politici, ktorým veria, naozaj o Moskve povedali. Treba sa nad tým hlbšie zamyslieť. A vrelo odporúčam, choďte sa presvedčiť sami – raz namiesto dovolenky v Chorvátsku, alebo inej krajine dekadentného Západu navštívte Moskvu, skúste zohnať lístky do Boľšovo teátra, navštívte ruský vidiek, hovorte s obyčajnými rusmi, nech vám ony povedia, ako sa im žije.

Nedá mi ešte nedoplniť jednu – úplne aktuálnu vec:

Pár dní po návrate delegácie z Moskvy začal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar vyjadreniami rozoberať tému nášho vystúpenia z EÚ!!! Toto už naozaj smrdí za tým, že do Moskvy si naši politici chodia pre noty. Pripomína mi to známu vetu Klementa Gottwalda:

„A my jsme stranou československého proletariátu a naším nejvyšším štábem je skutečně Moskva. A my se chodíme do Moskvy učit, víte co? My se od ruských bolševiků do Moskvy chodíme učit, jak vám zakroutit krk. A vy víte, že ruští bolševici jsou v tom mistry… Přejde vás smích!“

(citát z 21. decembra 1929 v poslaneckej snemovni Národného zhromaždenia ako predstaviteľ KSČ otvorene prezradil ciele svojej strany).

Žeby sa história po takmer 100 rokoch opakovala? Žeby sa naši čelní predstavitelia SMERu a SNS chodili do Moskvy učiť toto? Neprekvapilo by ma to, veď taký Robert Fico bol hrdým nasledovníkom Klementa Gottwalda a členom KSČ.

Pozitíva parlamentnej delegácie do Moskvy vidím v nasledovnom:

• Členovia úprimne svojim voličom povedali, ako to v Moskve vyzerá – a obsah toho čo povedali rozhodne neznie lákavo
• Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar sa úprimne vyznal zo svojich zámerov a otvorene poukázal na to, ako si predstavitelia SMERu predstavujú našu budúcnosť – chcú Slovensko poslať do minulosti. Tu by sme mali naozaj spozornieť, inak sa vrátime do 50-tych rokov 20. storočia, prípadne do obdobia 1968-1989.

Chcem veriť tomu, že toto naozaj nechcú ani voliči SMERu, HLASu, SNS a Republiky a zobudia sa. Treba prestať riešiť nezmyselné vymyslené rozpory medzi liberálmi a konzervatívcami, medzi progresívcami a tradicionalistami, medzi slniečkarmi a dezolátmi. Toto sú všetko vymyslené pojmy a spory, ktoré živia politici, aby sa udržali pri moci. Teraz ide o našu budúcnosť, aby sme sa nevrátili do minulosti a totality.