Čo chceme?

Priatelia, blížia sa voľby!

Cítite to vzrušenie? Nádej? Túžbu po zmene a radosť z oslavy demokracie? Tiež sa tešíte pri pohľade do budúcnosti a ste v hlbokom očakávaní toho, ako nám bude dobre?

Ani vy nie?

Asi by sme sa tak mali cítiť, veď voľby by mali byť o tom, že pospolitý ľud si vyberie tých najlepších a najkompetentnejších z nás, aby rozhodovali v našom mene. Týchto múdrych 150 hláv potom bude 4 roky (alebo 3,2,1 v prípade pravicových vlád…) robiť tie najlepšie rozhodnutia, aby sa nám, Slovákom, lepšie žilo.

Lenže to sa bohužiaľ nedeje. Je už “dobrým” zvykom, že politika je miesto, kam sa chodia “práceneschopní” ľudia priživovať a parlament je miestnosť, kde po sebe vykrikuje z pravidla 90 až 120 grobiánov, primitívov, flákačov, lajdákov, papalášov, príživníckych akožekresťanov, plagiátorov a (polo)mafiánov.

Ale nebuďme takí pesimistickí. Poďme si to radšej rozobrať na drobné. Píšem to tak trochu aj pre seba, aby som si uvedomil, ako sa vo voľbách rozhodnem. Rozhodol som sa, že túto moju pomôcku, volebný manuál, posuniem aj iným. Takže, kľúčová otázka:

Je vôbec koho voliť?

V prvom rade je dôležité povedať, že ísť voliť je vaše právo. Je to vaše právo sa vyjadriť a dáva vám to morálnu možnosť na politiku a politikov frflať. Pretože nedáva zmysel, aby ste frflali, keď ste sa nevyjadrili vtedy, keď ste mali priestor.

Veľa ľudí hovorí, že je to aj vaša občianska povinnosť. S týmto tvrdením nesúhlasím, nakoľko nikto nie je povinný voliť. Ak cítite, že nemáte koho voliť, tak je možno lepšie to nechať tak – aby sme tu nemali ďalšieho Matoviča, pri ktorom som presvedčený, že si veľa ľudí minulé voľby povedalo, že “nemám koho, dám to jemu”, alebo ich hlas bol tzv. “protestný”. Áno, bola to chyba.

A pri Matovičovi môžeme zostať a poďme sa vrátiť k tomu, koho (ne)voliť.

I.) OĽANO

Priznám sa, že aj keď sa tomu čudujem, tak viem pochopiť ľudí, ktorí v minulých voľbách volili Oľano. “Bojovník proti mafii”, ktorý zburcoval dav, síce svojský, ale autentický. Príbeh ako z filmu. Lenže…

…ten kto sledoval pôsobenie Matoviča v politike od roku 2011, nemohol byť prekvapený jeho pôsobením vo vláde. Je totižto rozdiel vykrikovať do megafónu v chutnučkých ANTIFICO tričkách a riadiť štát. Matovič je konfliktný, zatrpknutý, nekompetentný a narcistický človek o ktorého psychickej kondícii by sa dalo polemizovať.

Navyše, po tom, čo vyvádzal v kresle premiéra, ministra financií, či predsedu najsilnejšej koaličnej strany má nulový koaličný potenciál (to znamená, že nikto s ním nebude chcieť vládnuť). Načo voliť takého človeka? Potrebujeme toto malé, urevané dieťa v dospelom tele ďalšie 4 roky v parlamente? Načo? Lebo je to “protikorupčné hnutie”? Aké protikorupčné hnutie?

Igor Matovič v živote neodhalil ani jedinú korupčnú kauzu. Igor Matovič sa celý život priživuje na korupčných kauzách odhalených novinármi a vytĺka z nich politické body. Bodka.

Ak mám zhrnúť možnosť prvej strany, tak OĽANO nie je dobrá voľba, lebo:

1.) je to nestabilná “strana” s nestabilnou členskou základňou a nestabilným šéfom

2.) preukázali, že sú absolútne nekompetentní vládnuť a preto s nimi nikto vládnuť nechce

Poďme na ďalšiu stranu.

II.) HLAS-SD

Celoživotní smeráci, ktorým bola strana Smer-SD dobrá, dokým sa nezmenila na potápajúcu loď a predseda nezačal blúzniť so Sorosom. Potom táto partička z tejto lode povyskakovala a založila si vlastnú stranu. Mimochodom, majstrovský ťah. Smer mal vo voľbách 18%, teraz Smer a Hlas majú v prieskumoch dokopy 35%.

No ale poďme k tomu Hlasu, respektíve k osobe predsedu (často budem otáčať analýzu strany na analýzu predsedu a to z dvoch dôvodov: po prvé, predseda je za pôsobenie strany najviac zodpovedný a po druhé, na Slovensku sa bohužiaľ nevolia strany podľa sily kandidátky a sily programu, ale podľa sebaprezentácie predsedu).

Pozrel som si životopis Petra Pellegriniho. Je to človek, ktorý v živote nerobil nič iné, ako politiku. Je to výhoda? Z jedného uhľa pohľadu áno, nakoľko je dôležité vedieť “plávať” v politických vodách, avšak, osobne som presvedčený, že politika potrebuje úspešných ľudí z praxe, ktorí sa v živote dokázali presadiť v náročnom a konkurenčnom prostredí napríklad podnikania a hlavne dokázali niečo vybudovať. A to, bohužiaľ, Pelle nie je.

Pelle je profesionálny náhradník – hneď po vysokej škole bol asistent poslanca, následne poslanec, štátny tajomník, predseda parlamentu, minister školstva, minister digitalizácie a premiér. Neviem, nakoľko majú čitatelia pocit, že sa ako minister školstva, či digitalizácie, zaslúžil o nejaké významné zmeny a zlepšenia v týchto oblastiach. Ja osobne ich teda vôbec neevidujem. Skôr mi osoba Pelleho sedí na porekadlo “kto nič nerobí, nič nepokazí”. Lenže “nič nepokaziť” je na žalostný stav našej krajiny príliš malá vízia.

Ak si to teda zhrnieme – ak sa chceme naďalej potácať niekde na chvoste Európskej únie a neurčito len tak nechať veci plávať a náhradnícky čakať, že sa vyriešia samé, tak dobrá voľba. Avšak mne to ako voličovi nestačí.

Napriek tomu som presvedčený, že každá krajina potrebuje silnú ľavicovú, sociálne demokratickú stranu. Ale či je touto stranou Hlas-SD, o tom si dovolím pochybovať.

Poďme na ďalšiu stranu.

III.) SMER – SLOVENSKÁ sociálna demokracia

Nemôžem si pomôcť, ale prívlastok “slovenská” v zmene názvu tejto strany vo mne evokuje “spomienkový optimizmus” na Slovenský štát.

Akoby SMER chcel voličom dať signál – “odkláňame sa od modernej, pro-európskej sociálnej demokracie, nakoľko sociálne témy (integrácia národnostných menšín, boj za ľudské práva) sú nám cudzie a chceme to zúžiť na ochranu tých dôchodcov, ktorým je budúcnosť krajiny ukradnutá”.

To, že sa Robert Fico zradikalizoval, aby oslovil voličov ĽSNS a Republiky, asi ani nejdem komentovať. Pomôžem si iba výrokom predsedu Fica: “dobre viete, že sme majstri sveta v populizme, ak teda chceme byť”.

Vy, ktorí volíte Roberta Fica, kvôli jeho protieurópskej rétorike – veď jemu budú dobré európske peniaze, keď za ne bude otvárať futbalové ihriská na východe Slovenska, kde podľa neho nič nie je. Uvidíte, ako stiahne chvost a sklopí uši, keď náhodou bude premiérom. Zrazu opäť bude chcieť byť v “jadre EÚ”.

Mimochodom, neuveriteľne ma baví argument niektorých voličov Smeru na sociálnych sieťach: “no a čo, že sa kradlo, aspoň tu bol poriadok”. TO AKO VÁŽNE? No a čo, že sa kradlo? To máme na politikov také nízke nároky?

Dovolím si zhrnúť 3 dôvody, prečo je Smer nevoliteľná politická strana:

1.) Ich nominanti sú trestne stíhaní/odsúdení za korupciu a ich členovia sú trestne stíhaní/odsúdení za korupciu. Nie, to nie je sprisahanie, ani štátny prevrat. Sú súdení a obvinení ľuďmi, ktorí tam boli dosadení ešte počas ich vlád. Za korupciu. Rozumiete tomu? Ľudia, ktorí mali zabezpečiť, aby ste sa mali lepšie, vás okrádali. Brali. Vám. Vaše. Peniaze. To nehovorím ja. To hovoria nezávislé súdy. Alebo už neplatí ficove a pelleho “padni komu padni”?

2.) Je to strana, ktorá tu vládla 12 rokov. Pozrite sa, v akom stave máme nemocnice. Aká je úroveň školstva. Ako funguje železničná doprava. Ako vyzerajú naše diaľnice. V akom stave je naša ekonomika. Spokojnosť? Nie? Fajn, lebo to všetko je vizitka vlád Smeru.

3.) Je to strana, ktorá bude šíriť strach, nenávisť a zlobu len pre to, aby ste ju zvolili. Pretože pod vplyvom takýchto emócii sa vám rozhodnutie ochrániť sa robí ľahko. Pamätáte, ako nás v roku 2015 strašili migrantmi? Koľko ich sem reálne prišlo? 20?

Potom nás strašili homosexuálmi – ovplyvnili vás nejako negatívne? Ukradli vám syna z rodiny a pogayštili ho? Ďalej tu bol bruselský prozápadný diktát ničiaci tradičné hodnoty – ako presne Európska Únia zničila naše tradičné hodnoty? A teraz strašia vojnovými štváčmi a alibisticky prehlasujú, že chcú mier (ten chceme všetci) a  pritom veľmi dobre vieme, ktorá krajina zaútočila na územie ktorej krajiny… A ak si myslíte, že je to OK, tak inými slovami hovoríte, že Maďarsko by mali zaútočiť na juh Slovenska. Bodka. Alebo po maďarsky – idöpont.

Ale áno, ak ste spokojní s tým, že máme nemocnice, diaľnice, železnice a školstvo v žalostnom stave a ľudia za to zodpovední sú buď preč zo Slovenska, trestne stíhaní, alebo v base, tak pokojne, voľte stranu Smer slovenská sociálna demokracia…

IV.) REPUBLIKA A ĽSNS

Týchto svalnatých mačov a chrabrých bojovníkov za náš húževnatý a osudom skúšaný slovenský národ dám do jedného vreca, nakoľko medzi ĽSNS a Republikou je ešte menší rozdiel, ako medzi Hlasom a Smerom.

Pozbieral som posledné zvyšky odvahy a sebazaprenia a pozrel som si webovú stránku republiky. Že či tam majú aspoň ako taký volebný program, okrem zákazu mimovládok (ktoré častokrát nahrádzajú štát v oblastiach, v ktorých zlyháva) a “urobenia poriadku”.

Ja by som nenormálne rád chcel (aj nechcel) vidieť, ako banda historikov a celoživotných ničnerobičov tu urobí poriadok. Kto bude minister školstva? Milan Uhrík, ktorý sa nevie vyjadriť k udalostiam pred jeho narodením? A minister informatizácie? Stanko Mizík, ktorý podľa jeho slov nevie robiť s počítačom? Pri poslancovi Krúpovi (to je ten, čo chcel prepašovať zbraň do parlamentu) som skeptický – neviem, či ho to kvalifikuje na ministra obrany, alebo hovorcu, nakoľko nepovedal ani slovo.

A Miňo “j*bem vášho allaha” Mazurek bude minister zahraničných vecí, nakoľko ukázal špičkovú mieru diplomacie. A hento vysolárkované čudo, profesiou telocvikár, ktorého meno som zabudol, to by mohol byť minister životného prostredia, ale ani neviem prečo. Môže bojovať proti slnku alebo tak. No a premiér, to bude predsa vodca, náš skrytý milovník Hitlera, ktorý by to tak veľmi chcel svetu vykričať, ale nemôže, lebo by ho zavreli. Tak sa zbabelo schováva za nacistické symboly. A to ani nehovorím o úplne iných nacistických kalibroch, ktoré tam majú.

Nie, teraz vážne. Chcel som byť čo najviac konštruktívny, ale trochu som sa nechal uniesť a nepodarilo sa mi to. Treba si ale uvedomiť, že títo pajáci s hustými rečami nemajú poňatia o tom, ako riadiť krajinu. Nič nedokázali v súkromnej sfére a nič nedokázali vo verejnej sfére (spomeňme si na riadenie banskobystrickej župy). Navyše, nikto s nimi nechce vládnuť, okrem SNS a Smeru. To je veľmi slabý koaličný potenciál.

Títo týpci majú len silácke reči a musím uznať, že veľmi kvalitne urobený web. Na ktorom tvrdia, že nie sú fašisti, pretože počas covidu presadzovali voľnosť pohybu. Aha.

No každopádne, nenechajme sa prosím oklamať. Akonáhle má niekto potrebu sa húževnato obhajovať na svojom webe, že nie je rasista a že genocída židov ho naozaj mrzí, tak s veľkou pravdepodobnosťou je rasista a nemrzí. Veď si pamätáme ako Miňko Mazurek písal na facebooku, že o tretej ríši počúvame iba “rozprávky o mŕtvych židoch”, či niečo podobné. Je obrovská hanba, že takéto niečo máme v roku 2023 v parlamente. A je obrovská hanba, že Slovákom sa rasizmus od týchto vševedov vlastne páči…

Ak to mám zhrnúť – ak máte pocit, že ste ako Slovák/Slovenka utláčaný/á, tak voľte ľudí, ktorí za vás v zahraničí reálne bojujú svojimi aktivitami na pôde európskeho parlamentu a iných inštitúcií a nie búchačov, ktorých nikto, naozaj nikto relevantný neberie vážne a ktorých vrchol boja za národné záujmy je to, že sa oblečú do štátnej vlajky a vykrikujú prázdne heslá. A keď Bc. Milan Mazurek, ktorý nezvládol ani riadiť e-shop, či dokončiť vysokú školu, bude vyhlasovať, ako odmieta politiku EÚ, tak EÚ určite na takúto kapacitu svetového formátu bude prihliadať, o tom nepochybujem (kto nerozumie irónii, tak áno, toto bola irónia).

Tak čo, ideme ďalej? Veď zostaňme už v národných vodách, aj keď toto bude veľmi krátke.

V.) SNS

Poďme rovno k osobe kapitána logopédie, bojovníka proti horalkam, milovníka stožiarov a všade-bozkávača Andreja Danka. Aby blesky išli do mňa!

Andrej Danko urobil obrovský, naozaj obrovský pokrok za posledné 4 roky. Je vidno, že na sebe usilovne pracoval a dokázal zdanlivo nemožné…

…naučil sa rozprávať. OK, to možno nie, ale znížil frekvenciu preklepov a breptov o skoro 200%.

Bohužiaľ, naďalej je tento človiečik stratený v témach, ako sú zdravotníctvo, geopolitika, ekonomika a školstvo.

Nie, teraz vážne. Poďme zhrnúť úspechy Andreja Danka v politike:

– zákaz horaliek v NRSR

– zákaz vizuálnych pomôcok v NRSR

– postavenie stožiara

Klobúk dole.

Ako môže mať Andrej Danko v prieskumoch nad 5%? To naozaj máme takú krátku pamäť? To naozaj si nepamätáme, ako bol po svojej one-man-show v kresle predsedu parlamentu celému národu na smiech? Ako unikli jeho telefonáty so Zsuzsovou? Ako viedol schôdzu v NRSR ožratý jak delo? Ako zakaždým, keď otvoril ústa, tak z toho bola buď neuveriteľná sranda, alebo neuveriteľná hanba? Ako opajcoval diplomovku? (Ok, toto vlastne v tejto krajine nie je problém a robia to politici celého spektra…).

Každopádne, ja si to pamätám a nie, ďakujem, stačilo mi. V parlamente chcem niekoho, kto dokáže sformulovať aspoň rozvitú vetu, keď už nie súvetie. To chcem až tak veľa?

Ale keď už sme pri bývalom predsedovi parlamentu, tak poďme k tomu súčasnému!

VI.) SME RODINA

Prosím vás, kto volí túto stranu, napíšte mi vaše dôvody na comito@napadlo.sk, ďakujem!

Naozaj tomu nerozumiem, pretože Boris Kollár je profesionálny kecálek a plácal, ale robí to tak neuveriteľne okato, že mi príde nepochopiteľné, že to ľudia ešte nevidia.

Minule vyplakával, že ho niekto údajne diskredituje! Ale Boris Kollár sa totálne diskredituje sám, nakoľko nikdy nesplnil to, čo sľúbil.

Alebo tu už máme nájomné byty? Čo nájomné byty, máme tu už ASPOŇ JEDEN nájomný byt?

Ale veď Boris pomáha. Otázkou je komu. Možno svojim kamošom, ktorých nominoval na riaditeľa SIS. Na prvý pokus to nevyšlo – exriaditeľ Pčolinský je trestne stíhaný a hádajte čo. Na druhý pokus to tiež nevyšlo a dokonca s tým istým výsledkom trestného stíhania.

Ale veď konzervatívne hodnoty. Ako neuveriteľne ironicky to znie od človeka, ktorý sa fotil a dovolenkoval s mafiánmi, ktorý údajne robil mafiánskeho štartéra, ktorý údajne svojho času dovážal na Slovensko heroín v zaváraninových fľašiach a ktorý bije ženy a ešte sa k tomu aj verejne priznáva?

Aká obrovská miera výsmechu ľuďom je tvrdiť, že som “normálny” a podporujem tradičnú rodinu a zároveň mať 739304 detí s 304040 ženami a pchať ho do všetkého čo má dieru? Ako je možné, že ľudia mu uveria boj proti LGBT+ ľuďom napriek tomu, že týpek vypisuje trans osobe že jej bude “honiť popri tom ako ju bude šukať”? Akože, nech to pokojne robí, proti gustu žiaden dišputát, ale nech nehovorí, že je “normálny” a že bojuje za “tradičnú rodinu”. A to, že vypisoval maloletej správy citujem “vyšukaaaame saaaaa” nejdem ani komentovať.

Len by ma zaujímalo, čo na to hovorí Kristom nominovaný bojovník, boží vyvolený konzervatívec a posledný križiak Milan Krajniak. Tento oportunista je síce podľa svojich slov konzervatívny, ale len do takej miery, aby mu predsedove trans-excesy nevadili. Je síce kresťan, ale len do takej miery, aby mu sexuálne obťažovanie maloletých nevadilo. Jaj počkať. Ono to vlastne v prípade týchto fanatikov ide ruka v ruke, veď spomeňme si na niektorých farárov a miništrantov.

Čo som tým chcel povedať je, že Boris Kollár si tak neuveriteľne vykonáva veľkú potrebu do úst, ako nikto v slovenskej politike. A je to tak očividné, že to musí vyžadovať obrovskú dávku slepoty, alibizmu a sebazaprenia voliť tohto mafiánskeho plagiátora a úchylného násilníka v jednej osobe.

Ale poslanecký klub fakt posilnil. Nájdeme tam napríklad Romanku Tabak, ktorá je chúďatko tak nekompetentné teliatko, že by som jej nezveril ani nástenku v škôlke.

Lievik sa nám zužuje, pachuť v ústach narastá. Poďme ďalej.

KOHO VOLIŤ?

Povedali sme si, koho nevoliť. A koho teda voliť?

Nepoviem vám samozrejme jednu stranu, ale zostalo nám pár strán, ktoré to síce nie úplne zvládli minulé volebné obdobie (alebo minulú predvolebnú kampaň), no z veľkej miery to dávam za vinu práve Igorovi Matovičovi (v oboch prípadoch).

Každopádne, vieme ich dať spolu do množiny, ktorú nazveme “Celkom príčetné a pro-reformné strany”. Nie sú ani zďaleka dokonalé, ale ak chceme, aby Slovensko bolo riadené na základe faktov a nie emócií (príčetnosť) a ak chceme, aby sa tu zlepšovali veci (pro-reformnosť), tak vo voľbách by som uvažoval zhruba takto:

Ak sú pre mňa dôležité kresťanské hodnoty a chcem, aby boli v NRSR komunikované normálne, autenticky a ľuďmi, ktorí ich naozaj žijú (nie úchylmi, nie neonacistami), tak môžem voliť KDH. Za predpokladu, že mi nevadí miera ekonomickej negramotnosti  ich predsedu, pretože keď som ho minule počul rozprávať o bankovom odvode, tak sa mi panenky pretočili.

Ak sa nestotožňujem s politikou EÚ, ale na druhej strane chápem, že ju potrebujeme pre naše fungovanie ako krajiny a ak sa považujem za tvrdého ekonomického pravičiara, ktorému záleží na tom, aby sa nemíňali naše peniaze ľahkovážne, môžem voliť SASKU. Za predpokladu, že mi nevadí personálna vyprahnutosť tejto strany (Braňo Gröhling fakt nie je úplne kompetentný kandidát na ministra školstva) a osoba predsedu, ktorý mal byť dávno vymenený.

Ak chcem vidieť v politike nový vietor a dať šancu mladým, ale už teraz pomerne úspešným ľuďom (v súkromnej, ale aj verejnej sfére), môžem voliť Progresívne Slovensko. Lebo veď dajme si ruku na srdce – Slovensko potrebuje nových politikov, tí starí sú na figu. Za predpokladu, že mi nevadí, že sú to v mnohom ľavičiari (ako som povedal pri Hlase a Smere, štát potrebuje silnú sociálno-demokratickú ľavicovú stranu).

No a potom sa môžem ešte zamýšľať nad Demokratmi (ktorí 3 roky tolerovali výstrelky Igora Matoviča a zrazu sa tvária, že sa ich to vlastne netýka – nie ďakujem), alebo Modrými (sympatický pokus, je to uchopené správne, ale málo percent v prieskumoch a príliš neskorý štart. ). Nie som fanúšik národnostných strán, takže Aliancia nie a to je asi tak všetko.

Existuje kniha, ktorá sa volá The Paradox of Choice, v slovenčine Paradox Voľby. V skratke hovorí o tom, že čím viac možností výberu máme, tým ťažšie sa rozhodujeme. V slovenskej politike je strán ako húb po daždi. A ako náročné je si z tej nekvality vybrať!

Každopádne, stále je to lepšie ako mať k dispozícii jednu stranu a o výsledku volieb vedieť ešte pred voľbami…a kto si myslí, že nie, tak nech sa páči, Rusko a Severná Kórea vás čakajú s otvorenou náručou!