Čo chceme?

Máloktorý volič si číta volebné programy politických strán kandidujúcich do NR SR. Dokonca máloktorá strana má vôbec volebný program napísaný. Ak ho aj majú, nie vždy ho dodržiavajú (čo sa v prípade koalícií ani na 100% nedá). Z tohto dôvodu sa v nasledovnom texte pokúsim zhrnúť minulosť jednotlivých politických strán a ich predstaviteľov, ich prešľapy, aféry, ale aj ich pochváliť, ak je za čo. Venujem sa len relevantným stranám a vyhradzujem si právo na neúplnosť. Relevantnosť strán nemusí korešpondovať s aktuálnymi prieskumami preferencií, nakoľko som blog začal písať už dosť dávno. Budem sa snažiť byť objektívny. Poradie strán som zvolil podľa ich poradia na volebnej listine, ako boli vylosované.

Progresívne Slovensko (PS)

Koalícia strán OĽANO a priatelia (bývalé OĽANO)

Modrí, Most – Híd

Sloboda a Solidarita (SaS, po novom SASKA)

Sme rodina

Slovenská národná strana (SNS)

SMER – sociálna demokracia

HLAS – sociálna demokracia

Demokrati

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)

Republika

Progresívne Slovensko (PS):

Čo povedať o minulosti strany, ktorá síce úspešne pôsobí v Europarlamente, ale v NR SR ešte nebola zastúpená (s výnimkou poslanca Valáška, ktorý ale bol zvolený na stranu Za ľudí)? Nemá za sebou žiadne škandály. Jej predstavitelia vystupujú kultivovane, pri debatách sú úctiví, neskáču oponentom do reči, neurážajú. Niekto si povie, že je to málo, ale v dnešnej dobe je to často balzam na dušu. Pojem „progresívne“ je už na Slovensku pomaly chápaný ako urážka, pričom si ľudia neuvedomujú, že slovo „progresívny“ je synonymum slova „pokrokový“. Čo je na tom zlé, keď je niekto pokrokový? Tradície sú fajn, ale bez pokroku by sme ešte žili – kde vlastne? V jaskyniach, staroveku, stredoveku, feudalizme? Kandidáti PS sú väčšinou úspešní ľudia z praxe, z ktorých už mnohí ukázali, že im Slovensko nie je ľahostajné – nie len rečami. Napriek relatívne krátkej histórii strany ukázali, že nie sú stranou jedného človeka, ale už viackrát zmenili predsedu, ako je to u štandardných politických strán „nekarpatského typu“ bežné.  Z prostredia PS vyšla aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá voľby vyhrala svojim nekonfrontačným a pozitívnym prístupom. Je naozaj nevídané, že politická strana obsadí polovicu miest ženami a to striedavo, takže to nie je len o počte, ale aj o postavení na kandidátnej listine. Kandidátna listina je dobre vyvážená rôznymi profesiami, pokrýva odborníkov na všetky dôležité oblasti. Pozitívne hodnotím jasnú deklaráciu, že ak sa dostanú do vládnej koalície a napriek faktu, že sú liberálna strana, nebudú pretláčať nasilu žiadne kontroverzné témy ako LGBT+ (čo im je často podsúvané – pôsobí to na mňa, akoby mali prakticky všetky ostatné politické strany strach z úspechu PS – preto im to podsúvajú). Na druhej strane, ešte nestihli ukázať, na čo majú, takže sú nepopísaný list – nemajú síce žiadne škandály, ale ani žiadne úspechy. Kto silou mocou chce vidieť výsledok ich práce, môže čiastočne zohľadniť pôsobenie Zuzany Čaputovej na poste prezidentky SR a post podpredsedu Európskeho parlamentu, ktorý zastáva predseda PS Michal Šimečka. Hodno zdôrazniť, že takýto vysoký post v Európskom parlamente ešte nikdy nikto zo Slovenska nezastával. Volebný program PS je veľmi dobrý, sú tam veci, ktoré by pomohli mnohým občanom. Veľmi kvitujem už spomínanú nekonfliktnosť v tejto kampani – poučili sa z minulosti, keď ich podľa môjho názoru kampaň „Poďme do nich“ stála účasť v parlamente.

OĽANO:

Tu už sa o minulosti hovoriť dá – a bude problém z toho neurobiť román. Nejedná sa o štandardnú politickú stranu, ani koalíciu, ale o súkromný podnik Igora Matoviča. Začnem v dávnejšej minulosti. Prvý krát som Igora Matoviča zaregistroval, keď ako čerstvo zvolený poslanec z kandidátky SaS prišiel do parlamentu oblečený ako na pláž – na nohách žabky, tričko a divný náhrdelník. Veľmi rád primitívne uráža druhých, on sám seba deklaruje ako jediného spravodlivého a múdreho. Často klame. SaS označuje ako tých, čo povalili vládu Ivety Radičovej, ale to, že sa na tom svojim hlasom a hlasmi svojich 3 kolegov z platformy OĽANO podieľal aj on, radšej nespomína. Minulú predvolebnú kampaň mal famóznu – marketingovo udrel na tú správnu strunu. Z najväčšej akcie („zoštátnenie“ Počiatkovej vily na francúzskej riviére) nezostalo nič, ani nejaký náznak pokusu. Nie že by to nebolo jasné dopredu, veď ono sa to ani nedalo. Ale voľby mu to vyhralo. Jeho vláda, to je nezvládnutá pandémia, likvidácia štátneho rozpočtu, rozbitie medziľudských vzťahov vo vláde, v parlamente, a čo je najhoršie, aj medzi ľuďmi. Absolútna arogantná ignorancia zákonov – sám Igor Matovič porušoval zákon tým, že býval v neskolaudovanom rodinnom dome – to je len banalita. V civilizovanom štáte by už za toto vyletel z verejného života a nikdy sa už nemohol vrátiť. Plošné testovania, Sputnik, chaotické lockdowny, kde bolo toľko výnimiek, že v skutočnosti bol problém si nenájsť dôvod ísť von. Nekonečné tlačovky, nezmyselné nápady, nasilu pretláčané. Skrátené legislatívne konania sa stali štandardom – dokonca ku koncu bol pokus o pretlačenie zákona v rámci jednej schôdze. Rozvrátené verejné financie. Ako manažér Igor Matovič úplne zlyhal, z partnerov si cielene robil  nepriateľov, postavil na nohy Roberta Fica. Premiér Igor Matovič – hrôza, Eduard Heger – zahranično-politicky s výhradami OK, vnútropoliticky zlyhal na celej čiare. Zdravotníctvo – hrôza. Financie – hrôza. Minister vnútra – katastrofa. V podstate neviem nájsť ani jedného ministra za OĽANO, ktorý by svoju úlohu zvládol (možno čiastočne Ján Budaj). Korupčné správanie takisto nie je v OĽANO cudzie – viď napr. post pre verného poslanca tanečníka Ňarjaša v štátnej a.s. Tipos, pretláčanie Martina Klusa za podržanie vlády na post člena Európskeho klubu audítorov, na ktorý má nulovú kvalifikáciu, „spolupráca“ s riaditeľom súkromnej školy, ktorú navštevujú Matovičove dcéry, atď. A čo poslanci?  OĽANO priviedlo, resp. v niektorých prípadoch navrátilo do parlamentu také mená, ktoré vo verejnom živote nemajú čo hľadať: Anna Záborská, Martin Čepček, Katarína Hatráková, Monika Kavecká (konflikt záujmov pri zdravotných sestrách), Milan Kuriak (ženy majú nosiť habity), Jožo Pročko (…), Romana Tabák (radšej no comment), Richard Vašečka, Milan Vetrák (predseda ústavno-právneho výboru ktorý nevie napočítať do 30)… Čo ešte dodať? Nech už títo ľudia skončia na smetisku dejín. Koaličný potenciál OĽANO je nulový. S následkami Igora Matoviča v parlamente a vo vláde sa bude Slovensko vyrovnávať ešte niekoľko desaťročí. Za zmienku stojí aj fakt, že fluktuácia v partičke okolo Igora Matoviča je extrémna – ak budete voliť OĽANO kvôli konkrétnym ľuďom, ľahko sa môže stať, že títo v krátkej dobe z OĽANO odídu a nahradia ich úplne opačne zmýšľajúci ľudia. A agenda „Proti mafii“? Ani všetci poslanci OĽANO nezahlasovali za vydanie Roberta Fica na trestné stíhanie…

Modrí, Most – Híd:

Pokus o znovuzrodenie. Mikuláš Dzurinda je postava slovenskej politiky, ktorá je rozporuplná. Je to asi jediný politik, ktorého rešpektuje aj Róbert Fico, aj keď stáli vždy na opačnej strane a boli tvrdí súperi. Pre Slovensko veľa urobil – presadil prepotrebné reformy a postavil Slovensko ekonomicky na nohy. Z jeho reforiem profitovalo Slovensko a všetky vlády Roberta Fica ešte dlhé roky. Na druhej strane boli jeho vlády spájané s korupčnými aférami – ale ani zďaleka nie s toľkými, ako HZDS, SMER či SNS. Bol politik kompromisu a neutápal sa v mikromanažmente. Ak by sa mu podarilo prekročiť 5%, bol by to veľký výsledok a mohlo by to mať pre Slovensko pozitívny vplyv. Momentálne sa ale hranica 5% zdá byť nedosiahnuteľná. Podraz, ktorý mu urobil Miroslav Kolár ako predseda strany Spolu, s najväčšou pravdepodobnosťou pochoval ambície Mikuláša Dzurindu, ale zároveň to bol vlastný gól Miroslava Kolára – stranu Spolu pochoval definitívne. Určite by mu prinieslo spojenie s Modrými viac, ako s Demokratmi.

Sloboda a Solidarita (SaS, resp. po novom SASKA):

Richard Sulík sa už ťažko vyhne tomu, že SaS bude označovaná ako riziková strana do každej koalície. Napriek tomu chápem toto označenie ako nie úplne spravodlivé. Povalenie vlády Ivety Radičovej si priznal Richard Sulík ako chybu. Povalenie vlády Igora Matoviča, resp. Eduarda Hegera, považujem za nutnosť a malo prísť oveľa skôr. Ku činnosti ministrov za SaS nemožno mať vážne výhrady, najpozitívnejšie hodnotím obsadenie ministra zahraničných vecí nezávislým diplomatom Ivanom Korčokom. Ministerstvo hospodárstva to malo pri zvládaní pandémie ťažké najmä kvôli osobnej nevraživosti medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Obidvaja sú ťažké povahy, ale som presvedčený, že vychádzať s Igorom Matovičom je ťažšie. Richard Sulík si pokazil hodnotenie svojimi excesmi na výstave EXPO v Dubaji. Geissenovcov si naozaj ako minister mohol odpustiť. Takisto mi prekážajú nie úplne čitateľné zahrančno-politické vyjadrenia Richarda Sulíka, občas mi pripadá úplne mimo reality. Strana ako taká nemala s výnimkou R. Sulíka a výstavy EXPO žiadne iné škandály, samozrejme vystupovanie poslankyne Bitó-Cigánikovej nie je hodné poslankyne parlamentu. Majú naozaj dobrý ekonomický program, problém je, že ho málokto čítal.

Sme rodina:

Boris Kollár je stratég. Igora Matoviča si zaviazal tým, že ho nekritizoval a ten ho nechal si v tichosti robiť čo chce a sledovať vlastné záujmy. Zaujímavé je, že Igorovi Matovičovi vôbec nevadilo, že Sme rodina bola strana, ktorá suverénne najčastejšie hlasovala proti programovému vyhláseniu vlády, ktorá bojkotovala „životnú misiu“ Igora Matoviča dostať Roberta Fica do basy a zahlasovala proti jeho vydaniu na trestné stíhanie, kde by o väzbe rozhodoval nezávislý súd. Boris Kollár dobre vedel, čo robí. Veď aj jeho ľudí obletovala NAKA. Presadil si pre svoju stranu post riaditeľa SIS, generálneho prokurátora, ktorý má pre správnych ľudí vždy pripravenú nejakú tú trišesťtrojku. Spomeniem škandály: Boris Kollár počas lockdownu robil za štátne peniaze parlamentnou limuzínou šoféra jednej z jeho konkubín – skončilo to autonehodou a jeho hospitalizáciou. Aj keď boli počas lockdownu v nemocniciach zakázané návštevy, pre Borisa a jeho hárem to neplatilo. Arogantné Borisove dámy si ešte robili z odborného zdravotníckeho personálu osobné služobníctvo a keď sa vrchná sestra ohradila, tak dostala výpoveď… Dnes čítame predvolebný bilboard „Nie sme dokonalí, ale pomáhať vieme“ – no, tej zdravotnej sestre, ktorá si plnila svoju povinnosť a venovala sa svojej práci, tým, že ju pripravili o prácu naozaj veľmi nepomohli… Minister novovymysleného ministerstva Holý si počas lockdownu každý víkend protizákonne lietal do Anglicka a späť – bez oprávnenia. NAKA obvinila dvoch významných predstaviteľov Sme rodina – Borisa Borguľu a riaditeľa SIS Pčolinského – tu sa hodil generálny prokurátor presadený Sme rodina, ktorý ich vytiahol z problémov použitím toľko diskutovaného paragrafu 363. Mimochodom, Sme rodina o zmene tohto paragrafu nechce ani počuť – prečo asi? Nevadí, že ho mali vo vládnom programe. Dnes už má problémy aj nástupca riaditeľa SIS Aláč.

Pár faciek jednej z matiek jedného zo svojich detí je tiež pre Borisa v pohode, a ešte verejne vyhlásil, že to urobí hocikedy. Veď vraj hodila jeho ročné dieťa 5-10 metrov cez izbu a on len zachraňoval dieťa. Že tam chýba logika? Zmlátil ju až potom, to už predsa dieťa nezachraňoval. A hodila ho 5-10 metrov? Škoda, že nereprezentuje Slovensko v ľahkej atletike – to by bola kandidátka na svetový rekord v niektorej z vrhačských disciplín. Momentálne sa objavila aféra s ďalšou bývalou partnerkou Borisa Kollára, ktorá tvrdí, že ju 2x prinútil ísť na potrat (ak by sa to potvrdilo, jednalo by sa o trestný čin z jeho strany). Nebudem tu rozvádzať, kto hovorí pravdu. Čo ma ale zarazilo, je spôsob obrany Borisa Kollára. Vytiahol nahrávku s dotyčnou osobou a pustil ju novinárom. Nahrávanie si rozhovorov s druhou osobou bez jej výslovného súhlasu je protizákonné! Toto nikomu nevadí u druhého najvyššieho ústavného činiteľa?

Prečo mám pocit, že si Boris robí srandu zo svojich voličov? Žeby kvôli názvu jeho strany? Sme rodina? Konzervatívna strana podporujúca tradičnú rodinu? Predseda s viac ako tuctom detí s cca. 11 rôznymi ženami… Predseda strany bojujúci proti LGBTI+ ľuďom si dohaduje schôdzky s transvestitom, kde mu píše, že „mu bude honiť, kým ho bude šukať…“. Nevhodné SMS s maloletými dievčatami. Takže Sme rodina je úplne „tradičná rodinka“ v zmysle konzervatívnych kresťanských hodnôt, ktoré presadzujú… Úplne v zmysle životnej filozofie „posledného križiaka“, ako sám seba nazval Milan Krajniak, podpredseda strany. To je ten, čo sa počas plošného testovania fotil s príslušníkmi armády v maskáčoch, aby tým vyjadril solidaritu s armádou. Škoda, že on mal na sebe rybárske maskáče, a nie vojenské… A že to je kresťanský politik a kresťan ako sa patrí, potvrdil aj nedávno. Keď na margo prešľapu predsedu KDH Milana Majerského, ktorý príslušníkov LGBTI+ označil za pliagu povedal, že on s tým vyjadrením úplne súhlasí a určite by sa zaň neospravedlňoval. Kresťan v zmysle „miluj blížneho svojho“, resp. „všetci sme Božie deti“ ako z učebnice. Skôr fašista, ako kresťan.

Boris Kollár do parlamentu okrem seba dostal svojho brata (mimochodom, najväčší cestovateľ parlamentu, precestoval za štátne skoro celý svet), bývalú frajerku, ako aj jednu zo svojich „manželiek“. O rodinu Pčolinských sa tiež dobre postaral – jeden riaditeľ SIS (vedeli ste, že bývalý riaditeľ SIS je krstný otec detí obvineného Košča, tzv. pána X, ktorý je utečený pred spravodlivosťou v Bosne a Hercegovine? Kruh sa uzatvára…). Manželka bývalého riaditeľa SIS taktiež poslankyňa NR SR, jeho brat poslanec NR SR a ich matka starostka. Asistentské posty tiež obsadzované v rámci hesla „Sme rodina“, resp. „ja na bráchu, brácha na mně…“. A veľmi dobré a priateľské kontakty na väčšinu členov slovenského podsvetia (teda aspoň tých žijúcich).

Sme rodina je ďalšia strana na slovenskej politickej scéne, ktorá skôr pripomína s.r.o. Predseda strany je v podstate jej majiteľ, je nevymeniteľný, neodvolateľný a nenahraditeľný. Žiaľ je to na Slovensku už tradícia – HZDS (Mečiar), ZRS (Ľupták), ANO (Rusko), SOP (Schuster), SMER (Fico), OĽANO (Matovič), Sme rodina (Kollár). Uvidíme, či sa do tejto skupiny zaradí aj SaS, zatiaľ sa Richardovi Sulíkovi darí názorových oponentov zo strany vyduriť.

Slovenská národná strana (SNS):

V končiacom sa volebnom období mimoparlamentná strana. Počas tohto obdobia sa našťastie zviditeľnila hádam len tým, že jej predseda Andrej Danko prehral nejakú banálnu stávku a musel sa ostrihať dohola. O to viac sa dá povedať o jeho činnosti v minulom období, keď robil Slovensku hanbu ako predseda parlamentu. Teraz nemám na mysli jeho nespočetné brepty a vety bez akéhokoľvek zmyslu. Lebo zmysel v jeho vyjadreniach a obsah jeho myšlienkových pochodov sú ťažko objaviteľné. Na mysli mám jeho návštevy Ruskej federácie na pozvanie človeka zo sankčných zoznamov, jeho trápne klaňanie sa Putinovi na Červenom námestí, jeho obhajovanie Ruska aj po agresii na Kryme, jeho bozkávanie výložiek, jeho túžba o bozkávanie odsúdenej objednávateľky niekoľkonásobnej vraždy (zatiaľ neprávoplatne) Aleny Zsuzsovej úplne všade… Čo deň, to hanba. No, veľký mysliteľ to nie je. V zahraničnopolitickej oblasti neriadená strela – s ministerstvom zahraničných vecí nekoordinované zahraničné cesty, ktoré potom musel minister zahraničných vecí a premiér s hanbou vysvetľovať našim spojencom. Čo bolo preňho najdôležitejšie? Mať pred parlamentom vyšší stožiar, ako je pred parlamentom v Budapešti. Netreba zabudnúť na kauzu rozdeľovania eurofondov pre vedu pod gesciou ministra školstva zo SNS (Plavčan), kedy Slovenská akadémia vied a Vysoké školy obišli prakticky naprázdno, zato boli štedro zadotované výskumné projekty v novozaložených firmách a vo firmách, ktoré namiesto vedeckej činnosti a výskumu mali v predmete podnikania upratovacie služby. Rozdeľovanie dotácií v agrosektore pod vedením SNS malo tiež svoje „špecifiká“. PPA a Martin Kvietik a spol.

Pri SNS samozrejme nesmieme zabudnúť ani na jej bohatú históriu – SNS bola strategický verný Mečiarov a neskôr Ficov spojenec. Predchádzajúci predsedovia tiež nič moc – Ján Slota, niekoľkonásobne právoplatne odsúdený kriminálnik (autonehoda pod vplyvom alkoholu spojená s podplácaním – právoplatné, ohrozenie mravnej výchovy mládeže – právoplatné, korupcia a zasahovanie do nezávislosti súdov – zatiaľ neprávoplatné). O jeho „sadaní do tankoch a zrovnávaní Budapešti so zemou“, Otčenáši po maďarsky, vykonávaní malej potreby z terasy reštaurácie a iných mnohých maličkostiach asi nie je nutné sa zmieňovať. Ďalšia predsedníčka Anna Belousovová sa preslávila najmä fackou politickému oponentovi – škoda, že to nebol Boris Kollár, mohlo to mať zaujímavé rozuzlenie… Netreba zabudnúť ani na dvoch právoplatne nepodmienečne odsúdených ministrov za SNS za kauzu nástenkového tendra na predaj emisií (mimochodom, žeby o tomto SMER naozaj nevedel a Slota by oholil Fica tak, ako to hovoril na nahrávke Počiatek medzičasom odsúdenému generálnemu prokurátorovi Trnkovi? Veď tam mal štátneho tajomníka).

Skrátka a dobre, SNS sa na všetkom zlom, čo sa na Slovensku kedy spáchalo, aktívne účastnila.

SMER SD:

História na Slovensku asi nepozná politika, čo toľko krát otočil svoje názory. Bilboard „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu“, ktorý mal pred prvými voľbami, do ktorých SMER išiel, naznačoval veľa. Po voľbách sa spojil s Mečiarom a Slotom, a pustili sa do drancovania. Najprv chcel ísť do jadra Európy, teraz chrlí síru na Brusel. Počas jeho vlády Slovenská vláda schválila vstup Ukrajiny do NATO, dnes vyhlasuje, že kto chce Ukrajinu v NATO, chce tretiu svetovú vojnu. Tvrdý odporca maďarov, neskôr zobral do koalície Most-Híd a dnes obdivovateľ Orbána. Rozkradnutý štát, kriminálne prostredie na daňových úradoch, polícii, súdoch a ministerstvách. Rozkradnuté fondy EÚ. Návšteva ministra financií Počiatka na jachte J&T v Monaku pár dní pred zverejnením konverzného kurzu SKK/EUR a následne slušný zisk J&T pri kurzovej špekulácii. Aféra kompy na Dunaji. Rozkrádanie Eurofondov prakticky na všetkých ministerstvách. Kauza Hedviga Malinová, kde bola obeť násilného kriminálneho činu prakticky predsedom vlády Ficom a ministrom vnútra Kaliňákom vyhnaná zo Slovenska žiť do zahraničia.

Velikánsky protifašistický bojovník si dnes podáva ruku s Uhríkom z Republiky. Skrytý majetok, podozrivo extrémne lacné bývanie v prenajatom byte od daňového podvodníka, ekonomika štátu na kolenách. Ohrozovanie životov občanov počas pandémie len kvôli zvýšeniu popularity. V normálnych krajinách je zvykom, že v krízových situáciách ako je vojna, prírodné katastrofy, pandémie a podobne, opozícia podporuje vládu a snaží sa pomôcť prekonať krízové obdobie čo najrýchlejšie a bez zbytočných strát na životoch. Vo väčšine civilizovaných krajín opozícia počas pandémie pochopila vážnosť situácie, Na Slovensku nie. Pre opozíciu, najmä SMER, Republika, HLAS a ĽSNS) platilo „čím horšie, tým lepšie“. SMER búšil do vlády čo to dalo a ani sa nesnažil ukázať, že mu ide o záchranu životov ľudí. Bol odporca rúšok, očkovania, všetkého. Podporoval hoaxy ako to len šlo. Porušoval pravidlá, zákaz združovania ignoroval. Samozrejme im neberiem právo na kritiku nezmyselných opatrení ako plošné testovanie, nákup necertifikovanej vakcíny Sputnik atď., oni ale sabotovali aj všetky rozumné a nutné opatrenia. Čo tým spoločnosti a ľuďom spôsobili, to neriešili. Rýchlo sa zabúda na to, kam všade sa už chcel Róbert Fico upratať: po jeho členstve v KSČ bol aktívnym členom Strany demokratickej ľavice, ktorú opustil z trucu, že ho nenominovala na post generálneho prokurátora – následne založil SMER. Už dávno podľa vlastných vyjadrení nechcel byť v politike. Neskôr vyhlásil, že ako niekoľkonásobný premiér nikdy nebude rádovým poslancom. Neúspešne kandidoval za prezidenta, chcel sa stať ústavným sudcom (dokonca rovno predsedom Ústavného súdu). Po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej situáciu neustál, lebo nie je v jeho mentálnej výbave pochopiť, že občania nie sú tupé stádo a majú vlastné názory. Samozrejme to neuznal a hodil to na Sorosa. Nie prvý krát, veď predsa aj bývalý prezident Andrej Kiska sa s Georgom Sorosom stretol (mimochodom, nadácia Georga Sorosa financovala Ficovi po revolúcii vydanie jeho knihy dokumentov o ľudských právach). A aby som nezabudol, Zuzana Čaputová je americká agentka – ale americké stíhačky F16, americké vrtulníky Black Hawk podpísala predsa Ficova vláda 😊. Keď ale išlo o obrannú zmluvu s USA, to už bol SMER v opozícii, to už bol SMER proruský. Ukrajina nemá byť v NATO, má byť podľa Roberta Fica „nárazníková zóna“ (to je citát). Takže podľa tejto logiky je lepšie, keď sa v susednej krajine bude neustále bojovať, lebo je to nárazník, ako keď tam bude mier, lebo bude v NATO. Práve keď bude Ukrajina v NATO, tak posunieme hranicu NATO ďalej na východ a Slovensko bude bezpečnejšie, lebo už bude vo vnútri aliancie, a nie na jej hranici, kde je v prípade vypuknutia konfliktu vždy väčšie riziko. Ukrajine netreba pomáhať sa brániť, Ukrajina sa vôbec nemá čo brániť, má s Ruskom rokovať. Veď kľudne nám zaberajte územie, a keď už budete v Kyjeve, tak potom o akom mieri máme rokovať? To už jedine o kapitulácii. A Slovensko bude mať nového suseda – Rusko. Budeme sa cítiť bezpečne a čakať, kedy si Putin, alebo nejaký jeho nástupca nespomenie na rok 1968, prípadne na obsadenie Ukrajiny.

Nedá mi nespomenúť stav nášho zdravotníctva, školstva, dôchodky. Vždy je na vine niekto iný. Ale kto tu bol najdlhšie premiérom? Ktorá strana bola z posledných 17 rokov pri vláde 3 plné volebné obdobia, teda 12 rokov, a štyri roky z toho dokonca s absolútnou väčšinou, teda bez koalície? Z posledných 17 rokov nám 12 rokov vládol SMER (70,6%). Kde sú spomínané istoty, prekvitajúce zdravotníctvo, kvalitné školy, diaľnica do Košíc? Kde je aspoň jeden splnený sľub? Pri absolútnej väčšine sa nie je na koho vyhovárať. Z viac ako 70% za stav Slovenska a jeho smerovanie za posledných 17 rokov môže SMER a Fico. Namiesto splnených sľubov nám mládež uteká študovať do zahraničia a hrozí, že na dôchodky tu za niekoľko rokov nebude mať kto pracovať. Ale utečencov si sem nepustíme, veď by tu mohli začať pracovať a obsadiť pracovné miesta, ktoré nikto nechce robiť. A dôchodcom zarábať na dôchodky. Mimochodom, obžalovaný guvernér Národnej banky (bývalý minister za SMER) je tiež pekná medzinárodná hanba… Samozrejme nehovoriac o desiatkach obžalovaných a medzičasom už aj právoplatne odsúdených funkcionároch dosadených do štátnych a verejných funkcií SMERom. Štátne hmotné rezervy a zlaté tehličky, riaditeľ daňovej správy, špeciálny prokurátor so svetoznámym skóre 61:0. Za 16 rokov vo funkcii zo 61 prípadov nepodal ani jednu obžalobu. Generálny prokurátor úkolovaný právoplatne odsúdeným podvodníkom Kočnerom, ktorý ešte stále čelí obvineniu z objednávky vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Je zaujímavé, ako Fico obhajuje všetkých ľudí, ktorých vyšetruje NAKA a haní ľudí, ktorý ich usvedčujú. Dokonca aj tých, ktorých do funkcií dosadil on sám a ktorý svojimi svedeckými výpoveďami usvedčujú samých seba. Je nelogické, aby klamali, ale podľa Fica klamú. Ako to môže vedieť? Nemôže. Ale bojí sa, že prehovorí niekto z tých bývalých najvyšších a dôjde rad aj na neho, Kaliňáka atď. Už teraz tu máme viac ako 40 právoplatne odsúdených a Fico to musí za každú cenu zastaviť… Pomaly sa to k nemu približuje.

HLAS – SD:

Mladší brat SMERu. Peter Pellegrini sa od SMERu odtrhol v najlepšom možnom okamihu. Podarilo sa mu presvedčiť svojich potenciálnych voličov, že on so SMERom nemá nič spoločné (teda okrem postu asistenta poslanca, poslanca NR SR, podpredsedu SMERu, ministra školstva, predsedu NR SR, podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, povereného ministra kultúry a nakoniec predsedu vlády – všetko v drese SMER SD). V každej funkcii bol absolútne nevýrazný a nemôže vykázať žiaden úspech. Aj dnes je taký nevýrazný, že zo štartovacej pozície viac ako 20%-ných preferencií sa svojim vajatavým správaním rýchlo približuje desiatim percentám. K ničomu nezaujme stanovisko, nič nepodporí. Ono na riadenie štátu nestačí sa len pekne usmievať. Jeho spolustraníci v HLASe sú tiež bývalé ťažké kalibre SMERu. A niektorých z nich, vrátane predsedu, tiež vyšetruje NAKA. Postoj ku EÚ je vlažný, k NATO tiež, aj keď rozhodne kladnejší, ako SMER. Podpora Ukrajiny je čisto v deklaratívnej rovine. Minulosť čelných predstaviteľov HLASu je spojená so SMERom. HLAS budí dojem, že odskočil od upadajúceho SMERu, keď sa mu to oplatilo, lebo opustili potápajúcu sa loď. Loď sa ale nepotopila a teraz členovia HLASu budia dojem, ako keby toto rozhodnutie ľutovali. Počas pandémie tiež nepodporili ani v najmenšom vládu pri opatreniach na záchranu životov, ale naháňali politické body. HLAS je strana, ktorú nie je dôvod voliť, ale napriek tomu to vyzerá tak, že po voľbách sa bez nej vládu nepodarí zostaviť.

Demokrati:

Tu si musím položiť otázku, či Demokrati patria ku „relevantným stranám“. Osobne si myslím, že nie. Strana Spolu sa mohla stať relevantnou, ak by neporušila dohodu s Modrými Mikuláša Dzurindu a spojila sa s nimi, neskôr možno aj s Demokratmi. Stavili ale na slabučkého Eduarda Hegera, ktorý je tak veľmi nevýrazný, že jeho pôsobenie nemôže skončiť inak, ako úplným fiaskom. Účinkovanie bývalého ministra obrany Naďa ako ministra obrany síce hodnotím veľmi pozitívne, ale jeho politické vyjadrenia netýkajúce sa rezortu obrany boli viac krát úbohé. Proste Demokrati – tu je stávka na neúspech istota, a úplne zaslúžene.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH):

KDH je v ťažkej situácii. Pokiaľ sa im teraz nepodarí dostať do parlamentu, tak už asi pôjdu do zabudnutia. Ešte fungujú ako strana, ktorá dokáže lokálne dosiahnuť v komunálnych voľbách slušné výsledky, ale Orava, Kysuce a Prešovský kraj nie sú dosť na to, aby mali istotu 5%. Navyše sa nevedia zbaviť starého hnedého nádychu. Premenu na modernú kresťanskú stranu typu nemeckej CDU nezvládli, a už asi ani nikdy nezvládnu. Súčasné vedenie pod Milanom Majerským tiež ponúka len slogany, čo všetko si ľudia zaslúžia, ale nevysvetľuje, ako to dosiahnuť. KDH je zaťažené minulosťou, keď často presadzovala záujmy katolíckej cirkvi nad záujmy Slovenska. Zahraničnopolitické názory zakladateľa Jána Čarnogurského sú úplne mimo reality, stal sa z neho pomätený rusofil. Ďalší členova z minulosti, ako napr. Anna Záborská, tiež strane nemôžu dať atraktivitu pre mladú a modernú generáciu. KDH je strana minulosti. Napriek tomu, ak by zvládla získať 5%, tak bude jej prežitie do budúcnosti závisieť od toho, s kým sa dá do partie. Pokiaľ to bude hrať na príliš konzervatívnu nôtu, tak to bude jej labutia pieseň. Jediná šanca KDH je jej modernizácia a poriadne vyvetranie – a na to nestačia bilboardy a pekná web stránka. Treba sa zbaviť dogmatického trvania na svojej pravde. Presadzovanie ľudí z minulosti na posty vo verejnom živote (napr. kandidatúra Františka Mikloška do parlamentu, úspešná nominácia syna Jozefa Mikloška na post ombudsmana pre deti a pod.) strane neprospieva. Prečo je napríklad KDH tvrdým odporcom odluky cirkvi od štátu? Poznám množstvo veriacich katolíkov, ktorí sú za odluku. KDH je ale stále príliš spojená s katolíckou cirkvou a robí jej advokáta, resp. vystupuje ako politické krídlo katolíckej cirkvi. Dokonca tej zastaralej vetvy katolíckej cirkvi, nie tej, ktorú reprezentuje pápež František. Toto je potrebné oddeliť, viera je jedna vec a politika druhá. Zaujímavé mi tiež pripadá, že si konzervatívna kresťanská strana, ako sa KDH prezentuje, tak dobre rozumie s Borisom Kollárom… Vyjadrenia predsedu Majerského o LGBTI+ ľuďoch ako o pliage sú za hranicou akceptovateľnosti, hraničí to s fašizmom. KDH nepomáhajú ani biskupské listy, nepriamo nabádajúce veriacich v kostoloch voliť KDH (aj keď ich priamo nemenovali, z obsahu to jednoznačne vyplýva).

Republika:

Čo povedať o Republike? Krajne pravicová strana s členmi s pochybnou minulosťou. Sú to odídenci od ĽSNS, takže je asi nutné sa venovať aj tejto strane. Prípadne jej predchodcovi, Najvyšším súdom rozpustenej strane Slovenská pospolitosť. Táto strana sa najviac preslávila pochodovaním v gardistických uniformách a oslavami Jozefa Tisa. Po rozpustení strany bola založená strana ĽSNS, kde väčšina členov pokračovala, avšak už pre istotu trochu miernejšie. Napriek tomu sa strana nevyhla trestným oznámeniam a súdnym konaniam. Niektorí poslanci strany ešte vyviazli na základe argumentov ako „ja nemôžem niesť zodpovednosť za môj vlastný príspevok na facebooku, ja neviem pracovať s počítačom“ a pod. Je zaujímavé, že ľudia, ktorí vraj nevedia zapnúť počítač a obsluhovať facebook sa cítia dostatočne fundovaní na to, aby riadili štát… ĽSNS začala mať tiež problémy s konaním o rozpustení, tak sa pre istotu z nej „odštiepili“ niektorí členovia. Predseda ĽSNS Kotleba napriek tomu bol odsúdený a prišiel o mandát poslanca NR SR. Členom Republiky je aj v minulosti právoplatne odsúdený Milan Mazurek, odsúdený za úmyselný prečin hanobenia národa, rasy či presvedčenia. Momentálne proti nemu vedie NAKA trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Odsúdených a stíhaných majú vo svojich radoch dosť. Predsedom Republiky je člen Európskeho parlamentu Milan Uhrík. Ten Milan Uhrík, ktorý chce na Slovensku presadiť vystúpenie z EÚ a NATO, zrušiť a zakázať pôsobenie všetkých mimovládnych neziskových organizácií na území Slovenskej republiky (áno, sú to aj charity, školy, zdravotnícke zariadenia, hospice a pod.), chrániť občanov Slovenska pred škodlivými politickými vplyvmi západných ambasád, rozvíjanie obchodných vzťahov s Ruskou federáciou, Čínou a Indiou… Pekná budúcnosť. Odrezať nás od fungujúcich ekonomických vzťahov v EÚ a zaradiť nás do vplyvu Ruska. Postaviť hranice so susednými štátmi. Staneme sa druhým Bieloruskom. Títo ľudia už ukázali, ako dokážu spravovať verejné financie, keď ovládli na jedno volebné obdobie Banskobystrický VÚC – napr. keď predali 103 stavebných strojov za 1 euro kamarátovi. A takýchto káuz bolo za jedno funkčné obdobie viac ako dosť. Na druhej strane, plány majú pekné: zlepšiť spoločenské postavenie zdravotníkov a zaviesť pre nich motivačné platové ohodnotenie. Nevadí, že v programe nemajú uvedené, ako to chcú dosiahnuť. Nemusíme predsa vedieť ako to urobiť, stačí chcieť. Veď ľudia nás zvolia a potom si na to už nikto nespomenie. A takto je to so všetkými peknými sľubmi. Veď tí naši odborníci, odsúdení zločinci a ľudia čo nevedia obsluhovať počítač a facebook, predsa riadiť štát už nejako dokážu… A ak nie, tak im pomôžu speváci neonacistických skupín verejne velebiaci Adolfa Hitlera a hitlerovský systém.

Takže, koho si vybrať? Ťažká otázka. Ideálna politická strana a ideálny politik neexistuje, ani na Slovensku, ani nikde na svete. Rozhodne si ale budem vyberať podľa toho, ako ten-ktorý politik vystupuje. Či vie slušne diskutovať, alebo len vrieskať. Či vie aj počúvať čo hovorí oponent, alebo len skáče do rečí. Či len sľubuje svetlé zajtrajšky, alebo aj hovorí, akými konkrétnymi krokmi to chce dosiahnuť. Väčšinou sú tí, ktorí priznávajú, že budúcnosť bude ťažká, tí uveriteľnejší. Preto odporúčam si podrobne prečítať volebné programy, zamyslieť sa nad nimi, či sú tam len frázy, alebo aj postup, ako ciele dosiahnuť. Ono to znie komplikovane, ale nie je to také ťažké. Lebo sľubovať lacné potraviny – to sme tu už mali 41 rokov, keď sa budoval komunizmus.

Ešte mám jeden odkaz: nepatrím do skupiny mladých voličov, som v preddôchodkovom veku. Chcel by som apelovať na staršiu vekovú kategóriu. Nemyslime si, že my, skúsení, vieme všetko najlepšie. Mladí ľudia sú dnes scestovaní, jazykovo vybavení, majú často oveľa lepší prehľad o svete a aj o Slovensku, ako my, ich rodičia a starí rodičia. Dajme na nich, nechajme si od nich poradiť, veď oni tu budú žiť. Ak teda chceme, aby tu ostali žiť s nami a nechceme tu zostať sami. Nevídať sa s deťmi a vnúčatami žijúcimi v zahraničí, nevidieť ich vyrastať, nezdieľať s nimi ich životy. A život dožiť opustení v zdravotníckych zariadeniach takých a horších ako dnes, pokiaľ budú túto krajinu viesť nekompetentní ľudia.

Posledná poznámka:

Najhorší hlas je protestný hlas! „Všetci sú zlí, tak just volím tých najväčších krikľúňov! S chorými ideálmi a argumentami.“ Tadiaľto cesta nevedie.